Trápi vás alebo vaše dieťa medzierka medzi zubami? Možno ste už počuli, že na vine je uzdička hornej pery (frenulum). Vedeli ste však, že príbeh „uzdičky“ hornej pery predstavuje celosvetový omyl, ktorý prepísal učebnice a najznámejšia klasifikácia tohto stavu nesie už vyše 50 rokov nesprávne meno kvôli banálnej chybe v preklade?
V tomto článku sa pozrieme na to, ako českému odborníkovi omylom „zmenili meno“ v svetovej literatúre a čo o liečbe uzdičiek hovorí moderná veda a systematické prehľady.
Uzdička hornej pery a klasifikácia podľa „Mirka“: Kde sa stala chyba?
V roku 1974 bola publikovaná zásadná vedecká štúdia, z ktorej dodnes citujú stomatológovia po celom svete. Do medzinárodných učebníc sa vďaka nej dostalo hodnotenie typov uzdičiek podľa „Mirka et al.“.
Kde je háčik? Zahraniční kolegovia vtedy zjavne neovládali český slovosled. Autorom štúdie nebol pán Mirko, ale uznávaný český parodontológ Miroslav Plaček so svojimi kolegami Škachom a Mrklasom. Do svetovej odbornej literatúry sa tak kurióznym omylom dostalo krstné meno namiesto priezviska. Napriek tejto chybe zostáva ich rozdelenie uzdičiek zlatým štandardom diagnostiky.
4 typy uzdičiek podľa prof. Plačka (alias „Mirka“)
Veda rozlišuje štyri hlavné druhy úponu uzdičky, ktoré určujú, či je potrebný zákrok:
- Slizničný úpon: Najmenej problematický, končí vysoko nad zubami.
- Gingiválny úpon: Uzdička končí na pripojenom ďasne.
- Papilárny úpon: Vlákna zasahujú až do trojuholníka ďasna medzi zubami (papila).
- Papilu prenikajúci úpon: Najkomplikovanejší typ, kde tkanivo prechádza až na podnebie.
Spôsobuje uzdička hornej pery medzeru medzi zubami (diastemu)?
Podľa systematických prehľadov literatúry (napr. Delli et al.) existuje silná korelácia medzi typom uzdičky a vznikom diastemy (medzierky medzi hornými rezákmi). Výrazná, nízko nasadená uzdička pôsobí ako mechanická prekážka, ktorá bráni zubom prirodzene sa k sebe priblížiť.
Čo sa týka ustupujúcich ďasien, dôkazy nie sú také jednoznačné. Hoci sa v minulosti predpokladalo, že ťah uzdičky priamo spôsobuje obnažovanie krčkov, dnes vieme, že je skôr rizikovým faktorom, ktorý sťažuje hygienu a môže zhoršovať priebeh parodontitídy.
Kedy je potrebná frenulektómia uzdičky a ako ju správne vykonať?
Moderná stomatológia už dnes nerobí zákroky „preventívne“ bez jasného plánu. Ak uvažujete o odstránení uzdičky, držte sa týchto odborných odporúčaní:
- Tímová spolupráca: O indikácii k operácii (frenulektómii) by mal rozhodnúť parodontológ v spolupráci s ortodontistom. Často sa čaká na prerezanie trvalých očných zubov, ktoré môžu medzeru prirodzene uzavrieť.
- Prestrihnutie nestačí: Bežné „prestrihnutie“ (frenulotómia) je často neúčinné. Tento výkon patrí do rúk parodontológa, ktorý musí odstrániť aj väzivové vlákna ukryté hlbšie v mäkkých tkanivách smerom ku kosti čeľuste.
- Moderné technológie: Dnes sa môže použiť aj laser (CO2 alebo diódový). Zákrok je takmer bezbolestný, nekrváca, ale nemusí sa hojiť výrazne rýchlejšie ako pri použití skalpela.
Záver
Uzdička hornej pery nemusí byť strašiakom, ak sa k nej pristupuje odborne. Či už ide o historickú kuriozitu s menom profesora Plačka, alebo o funkčný problém s diastemou, dôležitá je správna diagnostika.
Trápia vás otázky ohľadom zdravia vašich zubov a ďasien? Sledujte náš web www.zubybezmytov.com, kde búrame mýty na základe skutočnej vedy.
Autor: doc. MUDr. Tomáš Siebert, PhD., parodontológ a vysokoškolský pedagóg.
Pridaj komentár