Predstavte si, že vám diagnostikujú pokročilé, rýchlo postupujúce štádium parodontitídy. Kedysi sa tomuto ochoreniu hovorilo ľudovo „parodontóza“ a spája sa s ním veľký strašiak – predčasná strata zubov. Prvou logickou reakciou mnohých pacientov býva otázka: „Pán doktor, a nedáte mi na to nejaké antibiotiká, nech sa toho zápalu zbavíme rýchlo a natrvalo?“ Najnovšia štúdia ukazuje, že poctivé mechanické profesionálne hĺbkové čistenie je nad zlato a netreba každú parodontitídu liečiť antibiotikami.
Práve na túto pálčivú tému sme si posvietili v našom najnovšom výskume, ktorý bol uverejnený v prestížnom medzinárodnom vedeckom časopise Bratislava Medical Journal a získal najvyššie akademické hodnotenie ako A+ publikácia. Ako korešpondujúci spoluautor a školiteľ mojej talentovanej doktorandky MUDr. Barbory Stenchlákovej, ktorá je hlavnou autorkou tejto štúdie, vám prinášam pohľad do zákulisia špičkového slovenského výskumu, ktorý mení pohľad na rutinné predpisovanie liekov v zubných ambulanciách.
O čo v našom výskume išlo?
V medicíne sa za najvyšší prejav vedeckých dôkazov klinickej praxe považuje tzv. trojito zaslepená, randomizovaná, kontrolovaná štúdia. Zjednodušene povedané: rozdelili sme 50 mladých pacientov (od 18 do 35 rokov) s ťažkou formou parodontitídy do dvoch skupín. V každej skupine pacienti podstúpili nechirurgickú , teda konzervatívne terapiu parodontitídy pomocou prístrojov a hĺbkového čistenia a sledovali sme účinok liečby bez antibiotík a s antibiotikami. Cieľ bol jasný: zistiť po 12 mesiacoch, či antibiotiká skutočne prinášajú pacientom taký obrovský benefit, aby vyvážili riziká spojené s ich užívaním.
Liečiť parodontitídu antibiotikami. Keď sa pýta redaktor
Aby sme vám výsledky priblížili čo najľudskejšie, prinášame krátky rozhovor s doc. MUDr. Tomášom Siebertom, PhD., ktorý celý tento projekt koncepčne zastrešoval a supervízoval.
Redaktor: Pán docent, výsledky vašej štúdie vyvolali vo vedeckej komunite veľký ohlas. Čo ste u pacientov po roku sledovania zistili?
Doc. Tomáš Siebert: Výsledky priniesli nesmierne zaujímavé, dalo by sa povedať až prekvapivé rozuzlenie. Keď sme sa pozreli na čisté čísla a priemerné hodnoty, skupina s antibiotikami mala o niečo lepšie zmenšenie parodontálnych vačkov (približne o pol milimetra), čo sa nám aj štatisticky potvrdilo. Avšak, keď sme sa pozreli na to najdôležitejšie – na skutočný úspech liečby a stabilitu zubov – zistili sme, že v oboch skupinách sme dosiahli fantastické výsledky. Až 96 % pacientov s antibiotikami a 93 % pacientov s placebom dosiahlo úplné vyhojenie ochorenia. Tento rozdiel bol z klinického hľadiska minimálny a štatisticky nevýznamný.
Take home message
Redaktor: Čo to znamená pre bežného človeka, ktorý sedí v zubárskom kresle?
Doc. Tomáš Siebert: Znamená to, že ak parodontológ odvedie stopercentnú, detailnú a vysokokvalitnú mechanickú prácu pod ďasnom a pacient doma ukážkovo čistí zuby , telo mladého človeka má obrovskú regeneračnú schopnosť. V medicíne tomu hovoríme „efekt stropu“ (ceiling effect). Naša mechanická liečba bola taká účinná, že antibiotiká už takmer nemali čo vylepšiť. Boli len akousi pomyselnou kvapkou v mori, ktorá celkový výsledok u väčšiny ľudí zásadne neovplyvnila.
Redaktor: Prečo by sme sa mali antibiotikám vyhýbať, ak predsa len o ten pol milimetra výsledok zlepšili?
Doc. Tomáš Siebert: Nesmieme zabúdať na druhú stranu mince. Antibiotiká sú skvelý sluha, ale zlý pán. V našej štúdii pacienti, ktorí brali skutočné lieky, môžu trpieť vedľajšími účinkami – hlásili žalúdočné ťažkosti, nevoľnosť či nepríjemnú kovovú pachuť v ústach. Čo je však globálne najnebezpečnejšie, je narastajúca odolnosť (rezistencia) baktérií voči antibiotikám. Ak budeme tieto lieky „preventívne“ predpisovať každému pacientovi s parodontitídou, hazardujeme s ľudským zdravím. Keď potom tie isté antibiotiká bude človek raz potrebovať pri závažnej celkovej infekcii, nemusia mu už zabrať. A už najväčšia odborná chyba je, predpisovať pacientovi antibiotiká len tak, bez predchádzajúceho hĺbkového čistenia parodontálnych vačkov. A to sa nanešťastie deje ešte stále často.
Liečiť parodontitídu antibiotikami – nie sú zázračná náhrada za kefku
Mnoho ľudí žije v predstave, že parodontitída je len akási infekcia, na ktorú stačí prehltnúť tabletku a ďasná prestanú krvácať. Treba aj tento mýtus definitívne vyvrátiť.
Základom úspechu je vždy profesionálne mechanické odstránenie bakteriálnych nánosov (zubného plaku alebo orálneho biofilmu a zubného kameňa) z hlbokých vačkov pod ďasnom. Žiadna tabletka na svete nedokáže rozpustiť zubný kameň schovaný na koreni zuba.
Hlavný odkaz nášho výskumu pre prax: Rutinné užívanie antibiotík pri liečbe parodontitídy nie je opodstatnené. Mali by sme ich v zubných ambulanciách prísne šetriť a predpisovať len vo vysoko individuálnych a extrémnych prípadoch – napríklad, keď ide o extrémne straty kosti, kde rozhoduje skutočne každý zachránený desatinný milimeter, alebo ak sa jedná o mladých jedincov s ťažkou cukrovkou alebo inými celkovými ochoreniami.
Sme nesmierne hrdí, že naša domáca akademická pôda na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine dokáže produkovať vedu na svetovej úrovni, ktorá pomáha zubným lekárom robiť správne rozhodnutia založené na reálnych dôkazoch.
Ak máte problémy s krvácaním ďasien či kývaním zubov, nehľadajte spásu v lekárni. Objednajte sa na kvalitné parodontologické vyšetrenie, kde Vám presne vypracujeme plán liečby podľa najnovších poznatkov vedy a praxe.
Pretože zdravé ústa si musíme v prvom rade poctivo vyčistiť!
Pridaj komentár