Parodontitída je veľmi časté ochorenie, ale vieme ju vyliečiť. Každý zubný lekár a dentálna hygienička ten pocit pozná: venujete hodiny dôkladnému vstupnému vyšetreniu, motivácii, precíznemu subgingiválnemu ošetreniu či náročnej parodontálnej chirurgii. Pacient odchádza spokojný, s krásne vyhojeným parodontom a vy máte pocit perfektne odvedenej práce.

O pol roka či o rok neskôr sa ten istý pacient vráti – a parodontálny status je v troskách.

Kde nastala chyba? Zlyhala technika ošetrenia, výber nástrojov, biofilm, alebo sme zabudli na ten najdôležitejší krok celej parodontologickej liečby?

Práve na tieto pálčivé otázky odpovedá nová vedecká monografia „Podporná parodontologická terapia“ (doc. MUDr. Tomáš Siebert, PhD., Vydavateľstvo JLF UK, 2026). Pozrime sa na najzaujímavejšie zistenia a klinické kontroverzie, ktoré táto kniha detailne odkrýva.

1. Stabilizovaná parodontitída a vačky: Prečo samotné PPD nestačí?

V praxi máme často tendenciu hodnotiť výsledok terapie výhradne na základe jedinej hodnoty – hĺbky sondovania parodontálneho vačku (PPD). V modernej parodontológii však biologické procesy fungujú omnoho komplexnejšie. Môže klinicky zdravý stav existovať aj v anatomicky hlbšom vačku? Čo presne charakterizuje stabilitu na redukovanom parodonte?

V monografii sa v kapitole 1.3.2 uvádza:

„Hĺbka sondovania parodontálnych vačkov (angl. Probing Pocket Depth, PPD) sama o sebe nie je absolútnym ani rozhodujúcim faktorom aktuálnej zápalovej aktivity ochorenia. Anatomicky hlboké vačky (napr. reziduálne vačky po liečbe) môžu byť z klinického hľadiska plne zdravé a stabilné, ak je u pacienta zavedená prísna, pravidelná podporná parodontologická terapia (SPT) a absentuje krvácanie po sondovaní BOP…“

Preto musíte simultánne sledovať ďalšie parametre, aby ste nezamenili neaktívny stabilný stav za aktívny zápal. Celý diagnostický algoritmus stability podrobne vysvetľuje prvá kapitola knihy.

2. Neliečená gingivitída verzus parodontitída: Banálny zápal alebo systémová rozbuška?

Mnohí zubní lekári považujú gingivitídu za banálnu epizódu. Ak však pacient predtým prekonal parodontitídu a na redukovanom parodonte opäť rozvinie zápal ďasien, vytvára tým nebezpečnú tikajúcu bombu. Aký merateľný vplyv má navyše tento lokálny zápal na celkový organizmus a hladiny sérových biomarkerov?

V kapitole 2 autor odkrýva prekvapivé systémové súvislosti:

„Vo vedeckých humánnych štúdiách na systémovo zdravých dobrovoľníkoch bol preukázaný signifikantný longitudinálny nárast hladín systémových zápalových markerov, konkrétne vysoko senzitívneho C-reaktívneho proteínu (hs-CRP) a interleukínu-6 (IL-6), a to už počas 21-dňového obdobia experimentálne indukovanej gingivitídy. Predpokladá sa, že masívna lokálna produkcia proinflamačných cytokínov v zapálenom tkanive ďasna stimuluje hepatálnu syntézu a následnú systémovú zápalovú odpoveď…“

Práve preto musíte v ambulancii precízne nastaviť klasifikáciu ochorení parodontua, mechanickú a adjuvantnú chemickú kontrolu biofilmu tak, aby ste predišli rezistenciám mikroorganizmov a vzniku nežiaducich recidív ochorenia. Konkrétne protokoly prináša druhá kapitola.

3. Aktívna parodontitída: Predstavujú antibiotiká skutočnú výhru?

V súčasnej ére zodpovedného používania antibiotík (antimicrobial stewardship) opakovane riešime otázku: kedy systémové podanie antimikrobiálnych liečiv skutočne pomáha a kedy slúži len ako odborné alibi? Z akého dôvodu samotná laserová či fotodynamická terapia nikdy nenahradí poctivú mechanickú inštrumentáciu?

V kapitole 3.5.3.2 nájdete striktné klinické pravidlo:

„Parodontitída je infekčné ochorenie vyvolané baktériami v stave dysbiózy. Je nevyhnutné si uvedomiť, že antibiotiká samy o sebe nedokážu odstrániť zubný kameň ani bakteriálne reziduá z infikovaného vačku. Indikácia čisto antibiotickej liečby bez mechanickej inštrumentácie (deep scaling a root planing) je odborným pochybením a je absolútne neúčinná…“

Okrem toho kniha prináša porovnanie ultrakrátkych trojdňových režimov s klasickými protokolmi, čím vám uľahčí každodenné rozhodovanie na základe aktuálnych európskych usmernení Európskej parodontologickej federácie.

Strana 72 z odbornej publikácie s názvom „Obr. 10 Podporná parodontologická terapia“, ktorá zobrazuje komplexný výtlačok z diagnostického softvéru Perio-Tools (ww.perio-tools.com). Hornú polovicu strany tvorí podrobný parodontologický graf (parodontogram) s číselnými údajmi pre každý zub: hĺbka sondovania, krvácanie, plak a pohyblivosť zubov. Stredná časť obsahuje analýzu, ktorá vykazuje: 19 vačkov s hĺbkou 4 mm, 9 vačkov s 5 mm a 5 vačkov s hĺbkou ≥6 mm, pričom 13,4 % vačkov je hlbších ako 4 mm. Pravá časť strany pod názvom „Personalised SPT-Interval“ (Personalizovaný SPT interval) vizuálne porovnáva riziko: plak (15 %), vačky ≥4 mm (15 %) a krvácanie pri sondovaní BOP (45 %). V dolnej časti je na základe týchto údajov, analýzy rizikových faktorov (fajčenie a cukrovka) a tabuľky pre výpočet intervalu, automaticky vybraný a zvýraznený odporúčaný recallový interval 3 mesiace.

4. Parodontitída a vynechaný recall: Čo odhalil výpadok podpornej parodontologickej terapie (SPT)?

Dnes už presne vieme, čo sa stane s pacientom, ktorý po rokoch stability náhle preruší profesionálnu starostlivosť. Za bežných okolností by takýto experiment etická komisia neschválila. Pandémia COVID-19 však vytvorila situáciu, ktorú monografia detailne mapuje na dlhodobo sledovanej kohorte pacientov.

V kapitole 8.3 autor zdôrazňuje:

„Tento fenomén potvrdzuje, že hoci individuálna domáca ústna hygiena pacienta s parodontitídou je absolútne nezastupiteľná, bez pravidelnej profesionálnej eliminácie biofilmu z anatomicky ťažko prístupných miest (subgingiválne priestory, konkavity koreňov, furkácie) nie je možné udržať parodontálne tkanivá v stave trvalej remisie. Podporná parodontologická terapia preto nesmie byť vnímaná ako voliteľný doplnok, ale ako integrálna, kauzálna súčasť celoživotného manažmentu pacienta s parodontitídou…“

Dáta hovoria jasnou rečou: po 24-mesačnej absencii zaznamenali nespolupracujúci pacienti masívny nárast reziduálnych vačkov (až na 45,2 %) a stratu attachmentu CAL ≥ 6 mm na viac ako polovici zubov. Všetky štatistické korelácie nájdete priamo v grafe a tabuľkách publikácie.

5. Parodontitída pod kontrolou: Ako zaviesť „Treat-to-Target“ a CIST protokol do praxe?

Moderná klinická prax opúšťa subjektívne pocity a nahrádza ich merateľnými koncovými bodmi liečby (Endpoints of Therapy). Viete, podľa akého kľúča spoľahlivo zaradiť pacienta do profilu nízkeho, stredného či vysokého rizika recidívy pomocou modelu PRA? A ako krok za krokom uplatňovať kumulatívny CIST protokol pri každej preventívnej kontrole?

V odporúčaniach pre prax (kapitola 9.1) monografia uzatvára:

„V zubnom lekárstve sa musí etablovať nová paradigma riadenia liečby podľa vopred stanovených koncových bodov (angl. Endpoints of Therapy – EoT). Zubný lekár nemôže ukončiť aktívnu parodontálnu liečbu (APT) len s pocitom, že dôkladné hĺbkové čistenie a vyhladenie povrchu koreňov zubov bolo postačujúce…“

Preto monografia ponúka ucelené postupy pre fázy A až E protokolu CIST, vrátane presného nastavenia recallových intervalov pre stupeň B a stupeň C.

Úryvok textu z kapitoly o intervaloch podpornej parodontologickej terapie, kde sú časti textu zámerne zatienené pre čitateľovu zvedavoať

Získajte kompletné know-how a zabráňte tomu, aby parodontitída znova zvíťazila

Či už ošetrujete pacientov denne pri kresle, alebo riadite ambulanciu dentálnej hygieny, táto monografia vám poslúži ako spoľahlivý, vedecky podložený sprievodca. Vďaka nej nastavíte starostlivosť o parodontologických pacientov podľa najvyšších medzinárodných štandardov.

Záväzná objednávka knihy

Cena monografie je 27 € vrátane poštovného a balného v rámci Slovenska. Po odoslaní formulára vám na e-mail pošleme potvrdenie objednávky s podkladmi k platbe. Knihu odosielame po pripísaní úhrady na účet.

Objednajte si monografiu doc. MUDr. Tomáša Sieberta, PhD. „Podporná parodontologická terapia“ (2026) priamo cez formulár, ktorý sa nachádza v podstránke Služby


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *